Rázcestia vo výťahoch

Autor: Samuel Burai | 25.8.2016 o 15:55 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  92x

Jednej noci som sa ocitol v miestnej nemocnici a počas čakania na koniec vyšetrenia som sa prechádzal po dlhej prázdnej chodbe. Pohyb a čerstvý vzduch, alebo skôr ten tipicky nemocničný zápach vždy urobia svoje, začneme rozmýšľať.

Jednej noci som sa ocitol v miestnej nemocnici a počas čakania na koniec vyšetrenia som sa prechádzal po dlhej prázdnej chodbe. Pohyb a čerstvý vzduch, alebo skôr ten typicky nemocničný zápach vždy urobia svoje, začneme rozmýšľať. Len tak. A keď premýšľame, tak máme tendenciu, možno len ja, filozofovať. Stojac a zároveň prechádzajúc sa po rozpraskanom gumolite vyblednutej zelenej farby vnímajúc ticho večera som sa zahľadel na tri výťahy. Pár minút som len tak na ne civel a dumal nad smerom jazdy. Dospel som k úvahám o smere jazdy iného prostriedku, ktorým je život sám. Priamke začínajúcej nulou a končiac neznámou premennou Y

Skoro každý z nás vyrastal v rodinách kde tútočiaru života chcel niekto iný, oficiálne múdrejší, dorovnať, upraviť, zmeniť podľa vlastných predstáv. Ale poďme pekne po poriadku. Ukážme si to na príklade našich nemocničných výťahov. Nastupujeme do majestátneho výťahu, so zlatým označením číslo 1, už aj sa zatvárajú dvere, no v poslednej chvíli vstúpi doň Profesor, doktor filozofie, ktorý si už čo to preskákal v živote a bez nášho opýtania stlačí poschodie 154 a len povie: "Neboj sa, ja ti poradím, nemusíš rozmýšľať nad budúcnosťou, len sa nechaj viesť". Vy len tak na neho civíte a poviete: "OK", keďže ste celý život učení nechať sa viesť. Ideme hore, spočiatku pomaly, ale po 7. poschodí sa výťah veľmi rýchlo vyšvihne na dané 154. podlažie. Dlane sa nám potia, keďže máme neistotu z neznáme, hľadíme do zeme a rozmýšľame nad tým, či je to to práve orechové pre náš vlastný život ...

Zavrieme oči a zrazu sme sa ocitneme znova na prízemí.

Hurá! Výťah číslo 2! Nastúpime doň, dvere sa už aj zatvárajú, no ako v predošlom výťahu, nastúpi Dievča (možno Profesoforova dcérka, pomyslíme si) mladšie od vás a rýchlo stlačí podlažie číslo - 154. Pozrie sa svojimi modrými očami do tých vašich a riekne tichým, ale rozhodným hlasom: "Ukážem ti, čo si zase dokafral!" Výťah zostupuje neuveriteľnou rýchlosťou nadol a pri zvolenom suteréne sa pomaly otvárajú dvere. Je tu niečo iné, niečo zvláštne, veď ja som tu už bol! Vstupujeme do tmavej, slabo osvetlenej miestnosti s dreveným stolíkom, na ktorom sú výkresy tejto malej dievčiny. Sú na nich nezrozumiteľné, popretkávané priamky, no vždy na ich konci je niečo ako trezor. Jeden jediný výkres bol zrozumiteľný, lebo na ňom bolo napísané: "Keby si ma bol počúval, mal by si viac!" Po minúte dezorientácie sa znova pozrieme nadol, na našu podlahu a zatvoríme oči. Znova sme na prízemí.

Hurá! Výťah číslo 3! Do tretice si doň nastúpime a podľa predošlého zvyku si radšej podržíme dvere, aby nastúpilo ďalšie indivídum, no na naše prekvapenie nikto nenastupuje! Čo sa stalo? Chyba výťahu? Nechápajúc stojíme vo výťahu a stlačíme ľubovoľné tlačítko, také aké chceme, bez pomoci niekoho iného. Zastaneme na randomnom podlaží číslo 7, vystúpime a konečne sa tešíme, lebo sme sa sami rozhodli. Darmo nám Profesor a Dievčina pomáhali stlačiť podlažie na výťahu, je to rozhodnutie, ktoré dosiahlo úplne iný rozmer. A vtedy mi to došlo, spolieham sa na Niekoho iného, lebo viem, že Má so mnou "plán".

Taká moja poučka "Každé rozhodnutie má svoje klady aj zápory, buď sa dostanete na samé dno, alebo na najvyšší vrchol, no nedovoľte, aby vaše rozhodnutia ovplyvňoval niekto iný, lebo každým pádom sa učíme zdolávať tie najvyššie vrchy"

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?